PORADENSTVO
Kurt Ludewig poradenstvo ( resp. psychoterapiu) označuje jednoducho ako „liečbu
slovom“ Keď to trochu rozvedieme, môžeme povedať, že poradenstvo je liečba /
riešenie / náprava psychických (osobnostných, emocionálnych, vzťahových, psychosomatických) ťažkostí psychologickými prostriedkami – najmä slovom.
Systemický prístup k poradenstvu a terapii je jeden zo súčasných smerov v pomáhajúcich profesiách. Medzi základné črty patrí rešpekt ku klientovi. Rešpekt vychádza z predpokladu, že každé poznanie či porozumenie je vždy závislé od pozorovateľa / poznávateľa, ktorý ho vykonáva. Preto klienta v systemickom prístupe rešpektujeme ako toho, kto najlepšie pozná svoj život. Poradca nie je ten, ktorý môže životu klienta porozumieť lepšie ako klient sám. Nesnažíme sa riadiť klienta, usmerňovať ho, čo by mal robiť, ale podnietiť a podporiť ho, umožniť mu, pomôcť mu, aby si riešenie svojej situácie postupne vytvoril sám. Z toho vyplýva tiež snaha o užitočnosť – snaha zmierniť či odstrániť trápenie tak rýchlo, ako je to len možné.
Vzťah klienta a poradcu si môžeme predstaviť ako vzťah sprievodcu a cestovateľa po zvláštnej, vždy jedinečnej krajine. Cestovateľ má svoj cieľ, či už ho jasne pozná alebo len tuší jeho kontúry. Preto sa pre expedíciu rozhodol. Expedícia je pre cestovateľa významná a náročná zároveň. Preto oslovil sprievodcu, aby mu pomohol dosiahnuť svoj cieľ. Sprievodca je v krajne po prvý raz. Dokonca každá krajina, v ktorej sprevádza cestovateľov je iná, úplne jedinečná. Sprievodca má za úlohu pomáhať pri orientácii a postupe krajinou. Cestovateľovi pomáha vytvárať nové perspektívy pri pohľade na krajinu, nachádzať nové cesty a možnosti postupu, objavovať krásu a pokoj v scenériách krajiny i zo samotnej cesty. Sprievodca podáva ruku, má vo svojej výbave rôzne zabezpečovacie pomôcky pre výstupy na strmé útesy i zostupy do hlbín. Ponúka cestovateľovi spoločenstvo opory a profesionálnej pomoci pri putovaní mnohotvárnou krajinou, pokiaľ nedosiahnu vytýčený a dohovorený cieľ.
AKTIVITY PRE DETI
Za nosnú koncepciu skupinových aktivít pre deti považujeme
metódu sociálno – psychologického výcviku, vychádzajúcu z teórie
sociálneho učenia, konceptu sociálnych zručností a autoregulácie. Sociálno –
psychologický výcvik je silným nástrojom podpory sociálneho zrenia detí, keďže
poskytuje možnosť porozumenia samému sebe a korektívne zážitky. To umožňuje
skupinová práca s deťmi zameraná na prežívanie a reflektovanie emócií
a vzájomných vzťahov. Vychádzame pritom z vlastných výcvikových skúseností
a z publikácií ako Expoprogram, PROŽ, práce
S.Hermochovej a pod.
Pri práci s deťmi vychádzame aj zo systemického prístupu k poradenstvu, ktorý ponúka možnosť s rešpektom a záujmom pomáhať deťom a mladým ľuďom aktivizovať vlastné zdroje a schopnosti, tvorivo si utvárať jedinečný spôsob života, zanechávať zväzujúce a jednostranné pohľady na problémy a nachádzať nové možnosti ich riešenia.
Dobrodružná a zážitková terapia a pedagogika prináša emocionálne exponované situácie, ktorých zažívanie a následné reflektovanie umožňuje účastníkom, prostredníctvom vlastného zážitku a skúseností, zvládať rizikové a emočne náročné situácie v bežnom živote. Uvedomovanie si vlastných emócií, zažívaných pri outdoorových aktivitách, prispieva k budovaniu optimálnych stratégií rozhodovania a riešenia rizikových situácií.
Inšpirujeme sa rozšíreným štýlom preventívnej práce v oblasti primárnej prevencie sociálno – patologických javov – programom rovesníckych skupín. Interaktívne a cyklické rovesnícke programy sú overenou a efektívnou formou primárnej prevencie psychosociálnej patológie. Priame zapojenie mladých ľudí do tvorby a realizácie preventívnych aktivít zvyšuje ich efektivitu, adresnosť a atraktívnosť. Rovesnícke programy využívajú potenciál podobnosti - vekovej a následne i podobnosti v oblasti názorov, zvykov, konania na základe ktorej deti jednoduchšie oslovia, resp. sú inšpiráciou, modelom pre svojich rovesníkov.