Projekt Príležitosť – práca s deťmi z krízového centra
Od augusta 2008 do júna 2009 sme v Krízovom centre na Poľnej ulici realizovali sociálno – psychologický výcvikový program pre deti – projekt Príležitosť, realizovaný vďaka grantovej podpore Hodiny deťom.
Do projektu Príležitosť bolo zapojených 53 detí, 5 mladí ľudia, 3 dobrovoľníci a 3 lektori. Zloženie detí bolo nasledovné: 42 detí do 15 rokov bolo z Krízového centra – Domova pre osamelých rodičov na Poľnej ulici v Košiciach (pôvodne na Alejovej ulici, v priebehu realizácie projektu sa Krízové centrum presťahovalo). Spomínané Krízové centrum spadá pod Arcidiecéznu charitu v Košiciach. 11 detí, ktoré sa zúčastnili niektorých stretnutí projektu, bolo z Klubu Prieskumník – Pathfinder, košického oddielu Kondor (oddiel funguje v štýle skautskej družiny). Mladí ľudia boli celkovo 5, z toho 3 dobrovoľníci a 2 klienti Krízového centra. Dobrovoľníci asistujúci realizátorom projektu boli: Ing. Jozef Butala a Ing. Irena Kažová. Mgr. Zuzana Korpášová sa väčšiny aktivít projektu zúčastnila ako dobrovoľníčka, vybratých aktivít ako lektorka. Spolu s Mgr. Vladimírom Korpášom boli hlavnými realizátormi a organizátormi projektu. Tretím lektorom - lektorom na trojdennom zážitkovo – výcvikovom pobyte bola PhDr. Viera Jurečková.
Celkovo sme uskutočnili 17 pravidelných dvojhodinových stretnutí s vybranou skupinou detí, jednodňovú zážitkovú expedíciu na Jahodnej pri Košiciach, 4 tzv. veľké skupiny – stretnutia aj pre ostatné deti z krízového centra za asistencie detí a mladých ľudí – tzv. rovesníckych aktivistov z O.z. Klub Prieskumník – Pathfinder, trojdenný zážitkovo – výcvikový pobyt v Poráčskej doline a záverečné stretnutie spojené s jazdou na koňoch na Aničke.
Kľúčové metódy našej práce boli nasledovné:
· sociálno – psychologický výcvik ako nástroj rozvoja sociálnych zručností členov skupiny,
· zážitková terapia a pedagogika ako nástroj poskytujúci emocionálne intenzívne situácie, ktoré obohacovali vnútorný zážitkový svet jednotlivcov a skupiny a priestor pre nácvik nových spôsobov sebariadenia a sociálneho fungovania,
· systemický prístup v poradenstve ako nástroj na podporu osobnostného rozvoja detí,
· záujem a bezpodmienečne pozitívne prijatie – ako prostriedok emočného sýtenia potreby prijatia u detí,
· techniky kognitívno – behaviorálnej terapie – ako nástroj podpory sociálne adaptovaného a konštruktívneho správania detí.
Za najdôležitejšie považujeme nasledovné dosiahnuté zmeny u detí z krízového centra:
· podpora osobnostného a sociálneho zrenia, najmä sebapoznania, schopnosti kooperovať, komunikovať a riešiť konflikty,
· emočná a zážitková dotácia – prostredníctvom vzťahu s deťmi a interaktívnymi a zážitkovými aktivitami, najmä počas pobytu, jednodennej expedície a záverečného stretnutia.
Vzhľadom na mnohé emocionálne, vzťahové a sociálne problémy, ktoré deti z Krízového centra zažili a viaceré aj zažívajú sme sa snažili ciele projektu Príležitosť stanovovať primerane. Neočakávali sme radikálne osobnostné zmeny, ale chceli sme deťom poskytnúť systematickú podporu pri vývine a podľa možností čo najviac príležitostí ku kompenzácii či eliminácii emocionálnych, vzťahových a behaviorálnych problémov. Krátkodobé ciele, v zmysle konkrétnych dielčich podnetov a drobných pozitívnych zmien u detí sme zaregistrovali mnoho. Zároveň sme registrovali mnohé pretrvávajúce interpersonálne problémy, problémy so sebahodnotením, sebaovládaním u detí z výcvikovej skupiny. Rozvíjajúcu prácu s deťmi, zvlášť s deťmi s vážnejšími problémami v prežívaní a správaní považujeme sa dlhodobú. Vnímame ju viac ako priebežné sprevádzanie než krátkodobú či strednodobú intervenciu. Z tohto pohľadu bol projekt Príležitosť jednou etapou priebežnej práce s deťmi z Krízového centra, ktorú sme práve ním začali.
Za kľúčovú skúsenosť považujeme význam kontinuálnej práce s deťmi, ktorá umožňuje sprevádzanie detí, nadviazanie vzťahov a dodržiavanie základných parametrov výcvikovej skupiny (veľkosť skupiny, dynamické striedanie aktivít, poskytovanie deťom bezprostrednej spätnej väzby vo forme ocenenia i vyvodenia dôsledkov pri neprimeranom správaní). Práve takúto formu pomoci – systematický a zážitkový sociálno – psychologický výcvik považujeme za jednu z užitočných foriem podpory osobnostného a sociálneho zrenia zapojených detí.
V práci s deťmi z krízového centra plánujeme pokračovať. Sme radi, že naše aktivity podporilo aj združenie české ASI a Grantový program Hodina deťom aj v 10. ročníku. Aj týmto spôsobom ďakujeme Nadácii pre deti Slovenska, ktorá podporila v deviatom ročníku programu Hodina deťom náš projekt a umožňuje nám rozdávať deťom z krízového centra radosť a podnety na rozvoj.
Vlado a Zuzana Korpášoví, 12.7.2009